Xaver Bayer: Poézia
(ukážka)
...
Stačí krátka nepozornosť,
a svet zmizne
ako karta po šikovnom triku.
Klasy sa tisnú jeden k druhému v očakávaní veľkého žacieho stroja
a na oblohe sú rozsypané časti starého budíka,
ktorý jedného rána prestal zvoniť a ty si ho otvoril, aj keď si dobre vedel, že sa už nikdy nedá opraviť.
Drobné kolieska, skrutky, hnacia pružina, zotrvačník, všetko posplietané a všetko ešte stále v tajomnom pohybe.
Sedíš a pozeráš na jednotlivé časti mechanizmu
a veríš,
že časom si zvykneš aj na čoraz silnejšie rachotenie.
...
NENÁVIĎTE SA A NEMNOŽTE
napísal niekto pod rúškom noci štetcom veľkými bielymi písmenami na zadnú stenu kostola.
Na jeho rímsach podriemkavajú v tieni holuby.
Dole klietka ako v zoo, v nej žena, ktorá drží v náručí napoly nahého, zjavne mŕtveho muža.
Okolo prechádza dievča v letných šatách, na vôdzke bojový pes.
Chlapec na kolobežke uháňa opačným smerom.
Svätí vo vnútri kostola zotrvávajú bez pohybu, bez najmenšej chuti na sebatrýznenie.
Ako časti mechanického figurálneho stroja, ktorý sa kedysi zastavil a už sa nikdy nedostal do chodu.
Všetko, čo sa tu hýbe, takmer nepostrehnuteľne, akoby sa chceli nenápadne otlačiť na stenu, sú pestré fľaky
svetla padajúce z kostolných okien.
Zvuky akoby z opusteného podkrovia.
Zvonka tlmené bručanie motorov, detský krik, hudba z okoloidúceho auta ako kvet na časozberných záberoch,
ktorý rozkvitne a hneď zas odkvitne.
A lietadlo, ktoré ťahá za sebou svoj zvuk ako vlečku nevesty.
Občas niekto vstúpi a zostane nerozhodne stáť ako na úrade, kde je už zvyknutý na to, že príslušný úradník,
ktorý koná v jeho veci, je práve preč.
Ale keďže sú tu bezpečnostné kamery, má aspoň pocit, že je videný.
V pokladničke potom zaznie kovový hltavý zvuk, návštevník odchádza a my počujeme zapadnúť bránu do zámku.
...
Deň za dňom sedíš vo svojom kontajneri a pozoruješ, ako udalosť prechádza cez otvorenú závoru
a samovoľne sa vysype na skládku.
Je to čudné – vôbec tam nie si potrebný, a predsa si každý deň na mieste.
Nemusíš kontrolovať vstupnú kartu ani dávať žiadne inštrukcie, je jedno, či prichádzajúcej udalosti
kývneš alebo nie.
Ako si sa vlastne k tomuto postu dostal?
Odmenou je ti len pohľad a tu a tam aj to, že sa sám stávaš súčasťou udalosti a tiež si vystavený pohľadu.
Na skládke stále pribúdajú kôpky, kopy a kopce toho všetkého, čo prešlo cez závoru
a keď sa na konci otváracích hodín závora ako mávnutím čarovného prútika zatvorí, vydá nesmelý zvuk,
ktorý znie ako áno.
...
Tri dni pred koncom sezóny.
Kúpalisko je otvorené.
Za okienkom, kde sa platí vstupné, nikto nie je.
Prezliekacie kabíny sú prázdne.
Bufet je zatvorený.
Len plavčíčka leží na okraji bazéna, fajčí cigaretu a díva sa do neba.
Z času na čas prejde špičkou nohy po hladine.
Stromy rozprestreli na trávniku svoje ťažké jesenné tiene.
Žiadny návštevník.
Ak teraz neurobíš chybu, zostane tam ležať navždy.
Len sa nesmieš pohnúť, nevyrieknuť ani slovko a nezostať príliš dlho zaujatý pozorovaním,
Len čo pochopíš, že teraz to bolo najkrajšie, musíš sa hneď otočiť a ísť.
...
V trójskom koni je druhý trójsky kôň,
v ňom sedí Tantalos a siaha po hviezde.
Z oboch vojenských táborov je dobre vidieť dúhu,
no zreteľný je len jej červený segment.
Zlé znamenie, ako šíria médiá.
Na oboch koncoch dúhy, ktorá akoby vyrastala z mora,
leží v temných hlbinách riasami obrastený vrak lietadla.
Na trupe sú ešte čitateľné nápisy:
Endeavour a Discovery.
Hrdzavieť budú ešte roky.
Z nozdier prvého koňa začne medzičasom vytekať pena,
čo médiá interpretujú ako dobré znamenie.
No len málokto vie, že v jeho bruchu prebieha pôrod a kto pri ňom pomáha.
Preložil: Rudolf Jurolek
Preklad diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.


